ASTRONÓMIA 9.A

STAROVEK Staroveká astronómia sa zameriavala hlavne na zistenie presnej polohy nebeských objektov a na zavedenie vhodného kalendára najmä pre hospodárske účely. Na pozorovanie ľuďom slúžili vztýčene kamene alebo kamenné kruhy. Sumerská astronómia O Sumerskej astronómii toho veľa nevieme. Vieme však že už pred 5000 rokmi pomenovali niektoré súhvezdia zvieratníka (napr. Škorpión). Všimli si, že sa cez ne premieta pohyb Slnka, planét a Mesiaca po oblohe. Boli pravdepodobne prvými, ktorí zostavili kalendár. Od Sumerov prevzali mytologicképredstavy bohov i ostatné národy. Staroegyptská astronómia Staroegyptská civilizácia uzrela svetlo sveta na sklonku 4. tisícročia pred Kristom. V astronómii hralo veľkú úlohu náboženstvo. Niektoré významné nebeské objekty (napr. Slnko) považovali za bohov. Egypťania spočiatku používali lunárny kalendár, neskôr solárny. Najdôležitejšiu úlohu hrala hviezda Sírius. Vždy, keď vzchádzala nad obzor, Níl sa rozvodňoval. Začínalo obdobie záplav a začínal sa staroegyptský nový rok. Egypťania nepoznali veľa súhvezdí. Oblohu rozdelili na severnú a južnú časť. 365 – dňový rok a 24 – hodinový deň ostali po starovekých Egypťanoch až dodnes. Babylonská astronómia Babylončania boli skvelými astronómami. Ich poznatky prevzali všetky národy, ktoré sa zaujímali o prírodné vedy. Väčšina babylonských astronomických textov bola napísaná v rokoch 650-50 pred Kristom. Boli vryté do hlinených tabuliek a nazývajú sa astronomické diáre. Zapisovali do nich východy a západy Slnka a Mesiaca, významné body v obehoch planét, ich polohu vzhľadom ku hviezdam, východy a západy Síria, dátumy slnovratov a rovnodenností, záznamy o počasí a rôzne významné udalosti. Babylončania prevzali kalendár od Sumerov a neskôr prešiel niekoľkými úpravami. Babylonský nový rok nezačínal v zime, ale na deň jarnej alebo jesennej rovnodennosti. Babylončania zaviedli aj zvieratníkoví systém 12 súhvezdí, cez ktoré prechádza Slnko a pomenovali niekoľko hviezd, ktorých mená sa zachovali dodnes. Čínska astronómia Prvé záznamy o astronomických pozorovaniach v Číne pochádzajú už zo4. tisícročia pred Kristom. Čínski astronómovia zároveň aj astrológovia pracovali na cisárskom dvore. Každú neobvyklú udalosť mali povinne hlásiť cisárovi ( zatmenie Slnka, Mesiaca či objavenie kométy). U Číňanov hrala veľkú úlohu polárna hviezda, pretože pól považovali za sídlo samotného nebeského cisára. V ich záznamoch nájdeme zmienky o supernovách, kométach, meteorických rojoch, ale aj o precesii a slnečných škvrnách. Na riešenie astronomických problémov používali narozdiel od Grékov viac algebru než geometriu. Oblohu mali rozdelenú na 28 nerovnakých častí a vytvorili 290 súhvezdí. Používali lunisolárny kalendár. Indická astronómia Niektoré tradície indickej kultúry v Indii naznačujú, že astronomické pozorovania sa vykonávali už okolo roku 4500 pred Kristom. Od roku 1000 pred Kristom vznikla detailná Kozmológia s božskými prírodnými silami: nebo, zem, Slnko (ktoré starovekí Indovia považovali za žiariacu hviezdu), Mesiac, oheň a osem nebeských smerov. Pretože védska astronómia je zašifrovaná vo veršoch, je jej zaradenie vo väčšom rámci ťažké. Vo všeobecnosti je védska astronómia však veľmi podobná babylonskej. V oboch sa dajú nájsť veľmi podobné veci. Nad vzájomným ovplyvňovaním oboch kultúr sa vznáša mnoho otáznikov, no zároveň je možné, že niektoré zo spoločných znakov, ako delenie zverokruhu do 360 stupňov s 12 znameniami odvodili aj priamo z prírody. Podobne sa rok zaokrúhľuje na 360 dní, mesiace sa však rátajú rovnako ako dnes. Deň mal v každom ročnom období rôzne dĺžky (), dráhy planét prebiehali medzi slnkom a polárnou hviezdou. Druhý rozmach zažila indická astronómia okolo roku 500, keď žil astronóm Arjabháta, ktorému sa pripisuje koncept číslice nula. Známych je tiež 5 observatórií, ktoré nechal založiť Jai Singh II. v 18. storočí v Dillí a Jaipure. Mayská astronómia Astronómia mayskej civilizácie bola spolu s matematikou na vysokej úrovni. Pozorovali zložený pohyb Slnka po oblohe, Hviezdy a planéty, najmä Venušu, Jupiter spolu so svojimi mesiačikmi a Mesiac. Polohu telies a všetky iné informácie si zaznamenávali do kroník a kódexov. Tak dokázali predpovedať napr. zatmenie Slnka. Vedeli tiež, že Zem je guľatá. Obradné budovy stavali tak, aby sa v určitý deň dali pozorovať východy a západy nebeských telies. Mayovia zostavili viacero paralelných kalendárov: občiansky (haab), posvätný (tzolkin), a iné. Ich kalendár bol najzložitejší, no súčasne aj najpresnejší. Je charakteristický tým, že je cyklický a riadi sa pohybom Zeme okolo Slnka. Mayovia verili, že pohyb Slnka a Mesiaca po oblohe riadia dobrí bohovia a aj počas tmavej noci ich vedú podsvetím, kde sú zlí bohovia, snažiaci sa zastaviť ich postup. Z týchto dôvodov si mysleli, že nebeské telesá potrebujú ľudskú pomoc, ktorú im môžu poskytnúť ľudia počas slávnostných rituálov formou utrpenia, mučenia a obetovania sa. Bola to cena za pokračujúce pretrvávanie vesmíru. Obetovanie a smrť počas rituálov bola veľkým privilégiom a zabezpečovala nesmrteľnosť pre všetkých, ktorí sa obetovali. Mayovia verili, že svojimi rituálmi ovplyvňujú beh vesmíru.

Stredovek

Mikuláš Kope Obrázok rník - centrom slnečnej sústavy je Slnko - vznik heliocentrického modelu.Pohyb planét okolo Slnka po kruhovitých dráhach.